-NATUREPHOTO-
Ing. Peter Binó
Dlho sa však nezdržia a po krátkom rozhovore odchádzajú.
Bajka sa opäť odvážila vykuknúť zo závetria. Vietor neustával a hnal nekonečné kúdoly mrakov cez hrebeň. Slnko je už vysoko a svetlo z neho je ostré. Robím zopár dokumentačných záberov, nech sa môžeme doma pochváliť.
Prichádzajú ďalší turisti. Robím im fotky nad oblačnou krajinou. Ešte jeden dúšok čaju a ideme. Je 10 hodín a my sa pomaličky poberáme z vrcholu. Ešte jedna fotka na porovnanie, kde po mrakoch nie je ani chýru ani slychu.
Na rázcestí pod Kľakom bočíme na zelenú značku, smer Vrícko, po ktorej sa chceme dostať k vodopádu. Schádzame najprv mierne, k horskej lúke, neskôr celkom prudko, až natrafíme na sútok dvoch malých potôčikov, ktoré križujú chodník. Pri malej nepozornosti nesprávne pokladám nohu a už som zaborený celou topánkou v mäkkom podklade. Obuv mám však dobrú a tak sa nič nedeje. Následne vystríham pred zradnou pôdou aj Bajku, ktorú navigujem po pevnom podloží. „Už ho počujem“, hlásim ponad rameno. V diaľke sa ozývalo zurčanie vodopádu. Pridali sme do kroku. Cestou sa do potôčika pripájali postupne ďalšie a ďalšie malé prítoky. A už ho máme pred sebou. Zostup trval len niečo vyše pol hodiny, no už teraz sa netešíme na výstup späť. Bočíme z chodníka a mierime pod vodopád. Rozkladám statív a opäť sa zabáram do zmesi bahna, lístia a vody. Všetko vsuchu a tak pokračujem vo fotení.
Neskôr kúsok vyššie na pevnej zemi „rozkladáme tábor“ a občerstvujeme sa. Zaslúžená chvíľka oddychu. Zopár „Kľakuchtivých“ turistov prebehne ponad nás. Odpočinok netrvá dlho a pomaly sa balíme a „štartujeme motory“ na výstup späť pod Kľak. Po ceste sa zastavujeme ešte pri menšom vodopáde a po rovnakej ceste kráčame hore dolinou.
Všetky fotky uvedené v článku, plus tie, ktoré sa sem nevošli, nájdete v galérii, sekcii PRÍRODA, tu.
Ešte prikladám video, zachytávajúce búrlivú atmosféru na vrchu Kľaku. Kliknutím sa spustí video.
Mrak sa valí cez vrchol Kľaku a hneď za ním sa stráca. Úžasná scenéria. Na chvíľku sa zatiahlo úplne a tak sa schovávame do závetria. Pijeme teplý čaj. Na hlad sme takmer zabudli pri dych vyrážajúcich momentoch na vrchole, ale rýchlo sa nám pripomína škvŕkaním v bruchu. Hltáme zabalené rožky so šunkou, akoby to malo byť naše posledné jedlo. Sem tam odbieham skontrolovať situáciu a urobiť zopár záberov. Okolo ôsmej prichádza mladý pár z Čičmian. A tak sa ich snažím zakomponovať do scenérie.
Výstup na Kľak (1352 m n.m.) - pokračovanie
20.10.2013
Vyzliekame všetko čo sa dá. Je 12 hodín a slnko svojou silou nešetrí. Na lúke pod Kľakom vidíme hordy turistov, mihotajúcich sa po skalnom masíve nad nami. Nezastavujeme sa a pokračujeme. Pod Kľakom dopíjame posledné zásoby čaju a mierime priamou čiarou k autu. Cestou nadol stretávame rodiny s deťmi, staršie páry, ktorým nechýba energia do života a samozrejme aj skupinky mladých, čo chcú stráviť krásnu slnečnú nedeľu v objatí prírody. Dolu kopcom to ide vždy rýchlejšie a za pár minút sme v sedle pod Reváňom. Ľudia vychádzajúci nahor majú nohy kompletne zablatené, preto opäť vyberáme trasu cez vrch. Dúfame, že spodná pasáž nebude rozšliapaná. Pri napájaní na chodník však zisťujeme, že opak je pravdou. Je to ešte horšie ako keď sme šli hore. Šmýkame sa a miestami s infarktovými situáciami korčulujeme pomedzi klzké korene, kamene a nohy oproti idúcich ľudí. Klesáme rýchlo a chodník je suchší a po blate ani stopy. Pri pohľade na malých štvornohých priateľov človeka sa nám vyčarí úsmev na tvári, hlavne pri tých bielych, ktorí dlho bielymi neostanú. „Ešte posledné dve serpentíny a sme dole“, povedal som. Obaja pridávame do kroku. Konečne sa dostávame na Staré cesty. Čistíme si topánky od blata a od auta nás delí len pár metrov, ktoré zvládame ľavou zadnou. Ešte jeden pohľad na Kľak, ešte jedna fotka, ktorú spravila Bajka počas môjho prezúvania, sadáme do auta, smer Žilina.